PCOS - od akné, cez depresie až po neplodnosť + veľké interview
Syndróm polycystických vaječníkov je pre mnohých veľkou neznámou, napriek tomu, že je to jedno z najčastejšie sa vyskytujúcic endokrinných a metabolických ochorení u žien. A hoci táto diagnóza postupne získava pozornosť médií, ľudia, ktorí s ňou nie sú v priamom kontakte, by zrejme iba s ťažkosťou vedeli vymenovať jej príčiny, následky, či nástrahy, ktoré so sebou pri zanedbanej starostlivosti prináša. My sme sa vám PCOS, ako znie anglická skratka tejto diagnózy, rozhodli predstaviť trochu inak. Po teórii sa totiž budeme rozprávať so Sofiou, ktorá vo februári tohto roku opustila ordináciu lekára práve s týmto sydrómom. Ako sa u nej vyvinul? Aké mala alebo má príznaky? Ako jej ovplyvňuje život? Musí užívať lieky? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky, nájdete v rozhovore nižšie.
PCOS - čo to vlastne je?
Syndróm polycystických vaječníkov (anglicky „polycystic ovary syndrome“), by sa veľmi zjednodušene dal chápať ako stav, v ktorom žena produkuje viac typicky mužských, resp. u mužov dominujúcich hormónov, ako tých ženských. Nastáva teda hormonálna nerovnováha. Okrem toho sa často vyznačuje kombináciou ďalších príznakov – množstvom malých cýst na vaječníkoch (od toho slovo polycystický) a nepravidelnou alebo úplne chýbajúcou menštruáciou (nepravidelnou alebo chýbajúcou ovuláciou). To sú hlavné znaky, ktoré sa najčastejšie vyskytujú u žien v plodnom veku (od puberty po menopauzu). Akoby však nestačilo, PCOS má ďaleko viac prejavov. Tie sa líšia od ženy k žene, patria sem i: výraznejšie ochlpenie na tvári a na tele (hirsutizmus) a vypadávanie vlasov, akné - následky zvýšenej produkcie mužských hormónov, problémy s počatím, obezita, inzulínová rezistencia, depresia, úzkosť... Je dôležité podotknúť, že príznaky nie sú u každej ženy rovnaké a nemožno sa spoliehať, že vždy prídu „ako balíček PCOS“ a vďaka tomu PCOS ľahko rozoznáme. Medzi ženami s PCOS nájdeme ženy obézne, ktoré napríklad trápi akné a chýba im menštruácia, ale nájdeme tu aj štíhle ženy bez akné, ktoré majú menštruáciu nepravidelnú a majú malé cysty na vaječníkoch. Ako sme už napísali – príznaky sa líšia od ženy k žene a závisia od mnohých faktorov, ktoré treba zohľadniť (napríklad vek, nakoľko vek do veľkej miery ovplyvňuje aj cyklus ženy, či produkciu hormónov). Samotné cysty na vaječníkoch neznamenajú, že PCOS máte, rovnako, ako to nemusí značiť ani absencia vašej menštruácie (príčin môže byť mnoho). Navyše, pomenovanie cysty je v tomto prípade trochu nepresné, v skutočnosti sú to tzv. nezrelé/nevyvinuté folikuly. Podľa Rotterdamského súhlasu (kritérií) je na diagnózu syndrómu polycystických ovárií potrebné, aby sa identifikovali 2 z nasledujúcich kritérií:
- malé cysty na vaječníkoch (polycystické vaječníky). To znamená, ak je na ultrazvuku viditeľných minimálne 10 antrálnych folikulov na každom vaječníku. Menej častým je tzv. jednostranný polycystický vaječník.
- hyperandrogenizmus (zvýšená sekrécia mužských pohlavných hormónov, androgénov)
- oligoovulácia (nepravidelná ovulácia, teda ovulácia 8 alebo menej krát za rok) a anovulácia (chýbajúca ovulácia)
Z dlhodobého hľadiska môže mať PCOS omnoho vážnejšie následky – neplodnosť, diabetes, srdcové choroby. A práve tu treba poznamenať, že na svete je stále množstvo žien, ktoré o svojej diagnóze nevedia (vlastnou vinou – resp. tým, že o tom neinformujú lekára, ale aj vinou lekárov, ktorí nemusia vidieť súvislosť v príznakoch). Život s PCOS pritom nie je o nič horší a menej hodnotný ako život bez tohto syndrómu. Treba ho však správne diagnostikovať a liečiť (viď následky dlhodobo neliečeného PCOS vyššie). To znamená, že pozornosť treba venovať aktuálnym príznakom, predovšetkým neplodnosti z dôsledku chýbajúcej ovulácie a zamerať sa na minimalizovanie potenciálneho rizika vzniku dlhodobých zdravotných problémov. Medzi najpozitívnejšie zmeny, ktoré žena pre svoje zdravie môže urobiť, patria: zmena životného štýlu, v prípade potreby aj redukcia hmotnosti (u žien s BMI >30 kg/m2 existuje v priemere o 30% vyšší výskyt PCOS), zaradiť do života pravidelné športovanie, suplementácia kyseliny listovej, skoncovanie s fajčením. Optimálna a zdravá hmotnosť + pravidelný pohyb/šport hrajú v tejto poruche veľkú rolu – dokážu totiž pomôcť s nepravidelnou a chýbajúcou ovuláciou a s tým spojenou plodnosťou. Okrem toho liečba často zahŕňa i užívanie liekov a nemalá pozornosť by sa mala sústrediť na emocionálne zdravie a pohodu.
Etiológia PCOS síce stále nie je úplne známa, diskutuje sa o vyššom riziku vývinu tohto ochorenia v prípade, že už bol výskyt PCOS v rodine, takže akési „zdedenie“ (hoci samotný gén PCOS neexistuje). Vyvinutie PCOS však zďaleka nemôžeme hodiť iba na gény, naopak, je to omnoho komplexnejšie – to, či sa PCOS vyvinie, alebo nie, do veľkej miery ovplyvňuje aj náš celkový životný štýl a stravovanie + hmotnosť (čo v konečnom dôsledku má vplyv aj na príznaky a prejavy PCOS). Toľko teórie od vedcov a teraz hor sa na jeden príklad z reality.
Život s PCOS - príznaky, liečba a životný štýl. Rozhovor so Sofiou
Sofia je mladá študentka, ktorá nám napísala počas prvého mesiaca našej existencie s prosbou o radu. Odvtedy uplynul viac ako 1 rok, dodnes sme v kontakte a veľmi si vážime, že si našla čas i ochotu prehovoriť o PCOS. Ostatne, čítajte s nami a dozviete sa viac o Sofii a jej živote s PCOS.
PK: Sofi, vráťme sa na chvíľu k tvojmu prvému mailu, ktorý si do Plantkissed poslala. Spomínaš v ňom najmä tráviace ťažkosti, akné, stres a hormonálnu nerovnováhu (nedostatok progesterónu). Tušila si v tomto momente, že by toto všetko mohlo znamenať PCOS? Poznala si túto diagnózu?
S: Ahoj Zuzi, tak v prvom rade, vďaka za možnosť sa k tejto téme vyjadriť. Musím podotknúť, že nie som ani doktor, ani výživový poradca, takže môžem naozaj hovoriť len sama za seba. Všetko, k čomu sa budem vyjadrovať, sú moje osobné skúsenosti a názory založené na informáciách, ktoré som si sama našla. Dnes je veľmi ľahké sa k takýmto informáciám dostať, no treba ich správne filtrovať a hlavne konzultovať s kompetentnými osobami. PCOS ako diagnózu poznám už dlhšie, zhruba 3 roky. Prvýkrát som sa s týmto pojmom stretla vo videu austrálskej youtuberky Sarah’s Day, ktorá je zameraná na zdravý životný štýl. Sarah je jednou z tých žien, ktoré táto diagnóza trápi, a nakoľko o tom dlhodobo veľmi otvorene rozpráva, veľa informácií som už od začiatku mala od nej. Z príznakov PCOS, ktoré vo svojich videách spomínala, mi veľa z nich znelo až nepríjemne povedome, no musím povedať, že vtedy som tomu nevenovala až takú pozornosť. Zhruba v tom čase som sa začala viac zaujímať o svoje zdravie, pretože sa objavili iné problémy, ktoré som dovtedy nemala – najprv zrýchlené búšenie srdca vždy večer pred spaním, potom úzkostné stavy viackrát denne a neskôr problémy s trávením (bola mi zistená mierna chronická gastritída, čiže zápal žalúdka) a neskôr reflux. V čase, keď vzniklo Plantkissed a ja som ti prvýkrát napísala, som riešila najmä tieto problémy – presne ako si pamätáš – no ešte nie tak komplexne ako neskôr.
PK: Čo viedlo k diagnostike od lekára a najmä – od ktorého špecialistu si sa to dozvedela ty? Čím všetkým si si prešla, kým si počula: „máte PCOS“?
S: Chcela som začať tým, že „paradoxne, preventívna prehliadka“, no obidve vieme, že takéto situácie už dávno paradoxom nie sú. Naozaj to bola bežná kontrola u gynekológa tu na Slovensku tento rok vo februári, kedy mi presne vetu „máte PCOS“ povedal len tak, medzi rečou – akoby to bolo niečo, o čom sme sa už viackrát bavili. Na žiadnej z prehliadok dovtedy to však spomenuté nebolo (spomínal „iba“ nepravidelný cyklus a nedostatok progesterónu ako dôsledok stresu, čo bol dôvod, prečo som zhruba 2 mesiace brala Utrogestan – progesterón v tabletkovej forme). Rovnako som príznaky rozoberala aj so všeobecnou lekárkou (tiež na Slovensku), no tiež boli prisudzované najmä stresu. Aby som však nikomu nekrivdila, treba povedať, že posledný rok a pol bol pre mňa zlomový, a od decembra 2017 (kedy som mala predchádzajúcu preventívnu prehliadku u gynekológa) sa toho veľa zmenilo.
Ako si už spomenula, študujem – som na architektúre vo Viedni. Bývala som tam tri roky, neskôr som sa presťahovala späť domov do Bratislavy, pretože som mala už menej predmetov, našla som si tu prácu v ateliéri, mala som tu lepšie zázemie a šetrila som peniaze na odchod na štúdium do zahraničia. V tom čase som mala taký režim, že som dvakrát týždenne chodila do Viedne do školy, trávila 20 hodín týždenne v práci, mala 3-4 tréningy týždenne (tanec), no a popritom samozrejme trávenie času s rodinou, s priateľom a kamarátmi, plus pravidelná príprava do školy. Ono to ani neznie tak náročne, ale najväčší zlom nastal v máji/júni minulého roka, kedy bolo zrazu všetkého priveľa – skúšky a obhajoby projektov v škole, odovzdávanie veľkého projektu v práci, každý deň 3-hodinové tréningy, kde sme nacvičovali na koncoročné vystúpenie... skrátka sa to nakopilo. Tak veľmi ma toto obdobie vyčerpalo a znechutilo, že som sa po prázdninách, ktoré nasledovali, rozhodla s tancom skončiť. V priebehu roka som pribrala asi 8 kíl, no a ako čerešnička na torte prišla v marci tohto roku (už po potvrdení PCOS) mononukleóza. Z môjho pohľadu to však bolo nutné zlo – donútila ma skončiť aj v robote, pretože sa mi akurát začal najťažší semester a už som vedela, že to skrátka v takom režime nezvládnem. Takže som na tri týždne zaľahla do postele, jediné, čo som riešila, bola škola, dospala som asi všetky prebdené noci za posledných 5 rokov, a celkovo to bol taký reset môjho vyčerpaného organizmu, o ktorý som sa síce starala aj dovtedy, no bohužiaľ nie dostatočne.
PK: PCOS sa podľa všetkého a okrem iného dá aj „zdediť“ (*hoci neexistuje PCOS gén, štúdie preukazujú vyššie riziko vzniku PCOS u žien, ktoré už túto diagnózu majú v rodine, poznámka Plantkissed). Ak sa smiem spýtať, máš v rodine ženu s touto diagnózou?
S: „Oficiálne“ žiadnej zo žien v mojej rodine zistená nebola. Občas sa vynárajú niektoré príznaky, no väčšinou sú to tie miernejšie, ktoré môžu byť dôsledkom akejkoľvek inej diagnózy, alebo skrátka stresu. Nechcem veľmi špekulovať a spôsobovať komukoľvek neopodstatnené obavy, najmä kým to nie je potvrdené doktorom.
PK: Venoval sa tvoj lekár príčine vzniku? Pátrala si po nej ty? Tušíš, čo, alebo súbor ktorých udalostí a zmien v tvojom tele a v živote mohli znamenať vyústenie do tejto diagnózy?
S: Lekári (aspoň tí, s ktorými som sa stretla ja) PCOS nepovažujú za diagnózu v pravom slova zmysle, ale skôr za stav, ktorý je príčinou neplodnosti, a väčšinou mu venujú pozornosť až v momente, kedy má žena dlhodobo problém otehotnieť. Ako som už spomenula, ohľadom PCOS som komunikovala iba s gynekológom a mojou všeobecnou lekárkou. Obidvaja sa ma viackrát pýtali na moje fungovanie, aký mám režim, koľko športujem, a tak ďalej. Pri preventívkach u všeobecnej lekárky som mala vždy v zásade dobré výsledky, akurát mi dlhodobo vychádzali nižšie hladiny vitamínu D a železa, kvôli čomu mi viackrát bolo povedané, nech viac oddychujem a nech sa nestresujem. Ako už som spomenula, stres bol totiž nakoniec príčinou vzniku PCOS, ako to už bohužiaľ pri viacerých dnešných diagnózach býva.
Chcela som však vedieť, čo presne sa mohlo v mojom organizme stať, a dočítala som sa, že existujú 4 hlavné príčiny vzniku tohto syndrómu:
- inzulínová rezistencia
- nadobličková únava
- zápal
- hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy)
Tieto príčiny sú zároveň typmi PCOS, pričom tieto 4 typy majú spoločné základné prejavy, no v niektorých sa líšia. Moje PCOS má zrejme pôvod v nadobličkovej únave v kombinácii s nejakým zápalom – ešte som neabsolvovala potrebné vyšetrenia, aby sa to potvrdilo. Štítnu žľazu mám však, chvalabohu, v ukážkovom stave – kompletný krvný obraz mi robili súčasne s pečeňovými testami kvôli mononukleóze. O toto som požiadala na odporúčanie gynekológa, aby sme aspoň čiastočne vylúčili možné rozsiahlejšie problémy v endokrinnej sústave.
Musím však dodať, že pravdepodobnosť výskytu PCOS u žien je vyššia pri ženách s vyšším BMI, presne ako si napísala. Ja som nikdy nebola vyslovene štíhla, váha mi dlhodobo kolísala možno 3-5kg hore-dole v závislosti na mojom režime (strava, šport), no nepovedala by som, že som niekedy mala vyslovene nezdravo vysokú váhu – až doteraz, hoci stále to nie je také zlé, ako by mohlo byť.
PK: Aké príznaky PCOS máš ty? Ktorý ti momentálne robí najväčšie starosti a ako na tom momentálne zdravotne si?
S: PCOS sa na povrchu tela prejavuje bohužiaľ rovnako intenzívne ako v ňom. Z vnútorných príznakov, ktoré ma momentálne trápia, je to nepravidelná a bolestivá menštruácia, ktorej predchádza intenzívny PMS, ďalej časté zmeny nálad, stavy úzkosti, a naopak občasná apatia (toto už mám viac-menej pod kontrolou, no stále sa to občas stane – tieto stavy som mávala najmä keď som bojovala s vyššie spomenutou nadobličkovou únavou). No a v neposlednom rade aj cysty (nevylúčené vajíčka) na vaječníkoch – v tomto budem (dúfam!) rozdiel vidieť pri najbližšej kontrole u gynekológa. Medzi moje vonkajšie prejavy PCOS patrí akné, priberanie a tmavšie a hustejšie ochlpenie. Zlá pleť ma trápila dlho (úzko súvisela s mojím nie úplne fungujúcim trávením), no to sa mi najmä vďaka zmenám v stravovaní a doplnkom výživy z Plantkissed už podarilo zmeniť.
Momentálne sú mojimi prioritami znovudosiahnutie hormonálnej rovnováhy a tým pádom aj spravidelnenie menštruačného cyklu, no a taktiež sa viac hýbem, čo by eventuálne mohlo viesť k zníženiu telesného tuku na úroveň, ktorá je optimálna pre moje telo.
PK:Prispôsobila si svoj životný štýl tomuto novému poznatku o svojom tele? Užívaš lieky, hormóny, prípadne doplnky stravy? Stravuješ sa nejako inak?
S: Samozrejme, prispôsobila. Ono sa to inak ani nedá, pokiaľ nechceš, aby sa tvoje príznaky zhoršovali, aj keď nerobíš nič „horšie“ a len zostávaš v doterajšom režime.
Mojou jedinou hormonálnou liečbou bol vyššie spomenutý Utrogestan. Momentálne žiadnu hormonálnu liečbu neužívam a ani sa nechystám - mám veľmi tolerantného priateľa, ktorý odo mňa nikdy nežiadal, aby som brala hormonálnu antikoncepciu – tú dokonca pri PCOS lekári odporúčajú čo najskôr vysadiť. Veľa žien ju berie na spravidelnenie cyklu, prípadne na pomoc s akné, no to je z môjho pohľadu utlmenie symptómov, a nie liečenie príčiny.
Strava hrá pri tejto diagnóze absolútne kľúčovú úlohu. Mám veľké šťastie a nemám žiadnu intoleranciu, takže čokoľvek vyradím alebo obmedzím, je moja voľba. Ak tak robím, je to preto, že vidím ako sa konzumácia danej potraviny odzrkadľuje na mojej pokožke alebo na mojom trávení, prípadne inak negatívne ovplyvňuje môj zdravotný stav. Vo všeobecnosti sa pre ženy s PCOS odporúča vyradiť lepok, rafinovaný cukor, živočíšne mliečne výrobky a niekedy aj kofeín. Rozumiem prečo – vidím to pri konzumácii týchto potravín okamžite. Napríklad mliečne výrobky sú kvôli hormónom, ktoré sú podávané zvieratám, veľkým narúšačom našich vlastných hormónov, ženám spôsobujú komplikácie najmä s hladinami testosterónu, a taktiež zahlieňujú organizmus. Káva je zasa veľmi acidická, čo veľmi nepomáha tráveniu a ja osobne som neuveriteľne citlivá na kofeín. Musím ale podotknúť, že sa týmito zásadami riadim tak na 80%, pričom počítam aj s prípadmi, kedy to nevyjde – vtedy sa snažím nepodliehať stresu, pretože ten mi vie uškodiť viac než napríklad koláče u babky alebo lasagne na obede s kolegami. Mám horšie a lepšie obdobia, ale osvojila som si princíp, že nezávisle od toho v akej situácii som, volím si najzdravšie možné riešenie.
Deň spravidla začínam šálkou zeleného alebo bylinkového čaju a doplnkami stravy od Viridianu - užívam tieto:
- Clear Skin Complex, ktorý obsahuje probiotiká na pomoc s trávením, zinok, ktorý sa stará o pleť, selén, ktorý má protizápalové
účinky, a ktorý je silným antioxidantom takisto ako karoténoidy, čiže pomáha telu bojovať s voľnými radikálmi, ktoré sa do krvi dostávajú v dôsledku stresu
- Essential Female Multi, ktorý obsahuje asi všetky vitamíny potrebné pre ženy v plodnom veku
- Myo-Inositol (vitamín B8) s kyselinou listovou – Inositol je často označovaný ako vitamín, no v skutočnosti je to sacharid, ktorý ovplyvňuje účinnosť inzulínu a teda vstrebávanie cukrov v krvi, a má pozitívny vplyv na náladu, keďže reguluje hladiny serotonínu a dopamínu v mozgu (viacero štúdií preukazuje, že ľudia s depresiou a úzkosťou majú v mozgu nižšie hladiny inositolu), pričom jeho kombinácia s kyselinou listovou podporuje včasnú ovuláciu a teda aj plodnosť
- tekuté železo, ktoré mi pomáha zvládať prvý deň cyklu, kedy mávam naozaj silné bolesti – čím nepravidelnejší cyklus, tým väčšie bolesti – a takisto redukuje únavu
- Omega 3:6:9, ktoré obsahujú všetky potrebné zdravé tuky, a pomáhajú udržať hormóny v rovnováhe, vďaka čomu mám zdravšiu pleť a pravidelnejší cyklus
Raňajkujem väčšinou neskôr, keďže už nejaký čas fungujem na intermittent fasting-u a snažím sa dopriať svojmu tráveniu medzi 20:00 a 10:00 oddych. Ak mám čas, dám si napríklad bezlepkový toast s avokádom, vajíčkom a cherry paradajkami. Pokiaľ mám chuť na sladké, sú to bezlepkové ovsené alebo pohánkové vločky s rastlinným mliekom, nejakým ovocím (ideálne čučoriedky alebo maliny) a nejaký zdravý tuk – napríklad mandľový krém alebo akékoľvek semiačka alebo orechy. (K tomuto sa vzťahuje téma seed cycling – vzťah medzi tým, aký zdravý tuk konzumujeme v závislosti na tom, v akej časti menštruačného cyklu sa nachádzame. Nepraktizujem to dostatočne poriadne na to, aby som videla priame výsledky, no stojí to za pogooglenie.)
Na obed si dávam vždy niečo teplé. Milujem ázijskú kuchyňu, pretože jej základom je ryža (čo je sacharid neobsahujúci lepok) a veľa zeleniny. Okrem toho sa vo veľkej miere využíva zázvor, kurkuma a aj iné zdraviu prospešné koreniny. Na čo si musím dávať viac pozor je sója – údajne celkom výrazne narúša hormonálnu rovnováhu. V rámci obeda jem väčšinou aj niečo mäsité (nie červené mäso) alebo ryby, no zďaleka nie každý deň. Večeru sa snažím mať ľahkú – ideálne šalát, buď s vajíčkom alebo s halloumi syrom. Aj keď obmedzujem živočíšne mliečne výrobky, halloumi si občas dám, hlavne taký, ktorý má v zložení kozie a ovčie mlieko – tie mi nerobia tak zle ako kravské. Rovnako na večeru obľubujem polievky, hlavne v chladnejšom období.
Čo sa týka nejakých menších jedál cez deň, jem pomerne veľa ovocia, ale väčšinou iba počas doobedia, tiež v kombinácii s orieškami. Poobede si niekedy dám bezkofeínovú kávu s rastlinným mliekom a macou, alebo kakao, alebo golden latte – rastlinné mlieko s kurkumou, škoricou a medom. Pred spaním mám väčšinou znova šálku čaju – nedávno som sa dozvedela, že čaj z čerstvej mäty kučeravej (spearmint, nie peppermint – mäta pieporná) je mimoriadne zdravý pre ženy s PCOS, pretože redukuje tvorbu testosterónu.
Vo všeobecnosti platí, že kombinujem sacharidy vždy s bielkovinami a/alebo so zdravými tukmi, pretože tak ich moje telo najlepšie spracováva. Dôležitým doplnkom mojej stravy sú aj adaptogény – pravidelne užívam najmä macu, tulsi a ashwagandhu. (Plantkissed má výborne spravený register účinných látok, kde nájdete veľa užitočných informácií o účinkoch týchto a aj ďalších adaptogénov.) Obľúbila som si aj produkty od Kiki Health, hlavne Natures Living Superfoods, no a plánujem si dokúpiť ešte Marine Collagen a čierne uhlie, nech ho mám poruke, keď bude trávenie na tom horšie.
PK: V mailoch, ktoré sme si písali, si spomenula, že máš tzv. „adrenálnu (nadobličkovú) únavu“. Tá je charakterizovaná problémom nadobličkových žliaz produkovať hormóny (adrenalín a kortizol) v správnom množstve a pri dlhodobom strese a zvýšenej produkcii adrenalínu a kortizolu, dochádza k nadmernému vylučovaniu testosterónu (čo má zase ďalšie následky a v konečnom dôsledku to má vplyv na PCOS). Ako sa s týmto pasuješ s vedomím, že to môže ovplyvňovať tvoje PCOS?
S: Ako som spomínala vyššie, nadobličková únava bola pravdepodobne príčinou vzniku môjho PCOS. Správne si uviedla, že nadobličky máme na to, aby sme v krajných situáciách (pri psychickom vypätí, alebo v minulosti pri úteku pred predátormi) mali v krvi dosť adrenalínu a tým pádom „podali lepší výkon“, resp. aby sme si zachránili život. Vtedy to boli situácie, kedy bolo telo v strese a potrebovalo zájsť niekedy až za hranicu možného. No dnes máme už iné stresujúce faktory a adrenalín a kortizol sú pri chronickom strese vylučované do krvi v menších, no konštantných množstvách, čoho dôsledkom sú zvýšené hladiny testosterónu a napríklad aj obmedzená produkcia progesterónu.
K príznakom nadobličkovej únavy, ktoré sa prejavili u mňa, patrí napríklad zvýšená citlivosť na svetlo, únava aj po kvalitnom a dlhom spánku, „brain fog“ a neschopnosť sústrediť sa (najmä poobede), a večer naopak neschopnosť zaspať. Mne po mojej marcovej mononukleóze hrozil aj syndróm chronickej únavy, čo bol dôvod, prečo som sa zamerala na to, aby som si nadobličky dala do poriadku ako prvé. Pomohlo mi pravidelné spávanie 7-9 hodín, pričom som zaspávala a vstávala vždy zhruba v rovnakom čase. Odkedy si na to naozaj dávam pozor, sa môj stav výrazne zlepšil, no zatiaľ som nebola na endokrinológii na krvných testoch (to ma ešte čaká), takže to mám len laicky odpozorované. V každom prípade je mi oveľa lepšie ako mi bývalo, a vyššie spomenuté príznaky ma už dlhšie netrápia.
PK: Šport sa pre ženy s PCOS vyslovene odporúča. Pri adrenálnej únave však treba vyberať druh pohybu trochu dôslednejšie a zvoliť druh pohybu, ktorý neurobí viac škody, ako osohu (kvôli vylučovaniu kortizolu, čo do veľkej miery ovplyvňuje pocit po cvičení a následne vzťah k športu celkovo). Našla si si v tejto kombinácii ideálny druh pohybu, ktorý ti pomáha vyčistiť myseľ i udržať si hmotnosť na zdravej hladine?
S: Záleží z veľkej časti na tom, v akom stave tie nadobličky máš. Celkovo šport (rovnako ako strava) je veľmi individuálna záležitosť. Ako si však poznamenala, pokiaľ človek bojuje s nadobličkovou únavou, ktorá je spôsobená neustálym vylučovaním kortizolu do krvi, pretože je človek konštantne v strese, je lepšie vyhnúť sa športovým aktivitám, ktoré majú tendenciu spúšťať alebo umocňovať podobný proces. Pri nadobličkovej únave je dosť možné, že po hodine a pol tanca alebo po hodinovom behu sa budeš cítiť oveľa horšie ako predtým, bude ti búšiť srdce a bude ti na odpadnutie – toto presne sa stávalo mne. Naopak, taká tá príjemná únava po športe sa zvykne dostaviť po HIIT cvičeniach (nie dlhších ako 30min), pri ktorých sa „jednorazovo“ vyplaví väčšie množstvo kortizolu, alebo naopak 45-60min aktivity so slabšou intenzitou – rýchlejšia chôdza alebo yoga. Toto však vôbec nemusí platiť pre všetky ženy s PCOS. Je dôležité skúšať, čo človeku sadne, a v ideálnom prípade skombinovať viacero aktivít. Ja som napríklad teraz čerstvo dokončila kurz hormonálnej yogy, ktorá je zameraná na pomoc endokrinnému systému. Okrem toho cvičím napríklad yin yogu, ale aj spomenuté high intensity cvičenia (konkrétne od Sarah – ona má na YouTube viacero 15-minútových cvičení). Tanec mi však chýbal, tak som sa k nemu vrátila formou open classes 1x do týždňa, čo moje telo úplne v pohode zvláda. Dlhšie mi trvalo, kým som našla mne vyhovujúcu kombináciu, ale už sa cítim lepšie, tak verím, že eventuálne príde aj posun k lepšiemu čo sa týka kondície a aj vzhľadu.
PK:A naopak – ako oddychuješ? Naučila si sa nejako vypnúť a zvládať stres? Spozorovala si, že by ťa PCOS nejako ovplyvňovalo psychicky? (sebavedomie, úzkosť, smútok, depresia..)
S: Moje telo bolo v istej fáze tak veľmi citlivé na stres, že stačil najmenší výkyv, a už som to videla na pokožke alebo na tom, že mi meškal cyklus. Veľmi mi však pomohla meditácia. K tej som bola, priznám sa, zo začiatku veľmi skeptická, no keď som to začala skúšať a mala som naozaj nejakých 10 minút vydržať a nemyslieť absolútne na nič, až vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi ulietajú myšlienky a že často rozmýšľam nad piatimi rôznymi vecami naraz. Nemeditujem sama, používam aplikáciu Oak. Veľa ľudí odporúča zasa Headspace, ale pre mňa je podstatné, že je tá meditácia vedená – nemusím teda riešiť nič okrem toho, aby som myslela NA NIČ.
Okrem toho som si našla aj ďalšie spôsoby, ako sa upokojiť – dýchacie cvičenia, strečing, horúca sprcha, prechádzka na vzduchu, alebo si pustím audio knihu, väčšinou jeden z dielov Harryho Pottera, čo je príbeh, pri ktorom som vyrástla, a vždy sa k nemu vraciam, pretože je to pre mňa „domov“. Povedala by som, že najviac mi pomáha nerozmýšľať nad vecami, kvôli ktorým som smutná, nespokojná alebo nahnevaná, pretože som schopná dostať sa do nepeknej špirály, a veľmi rýchlo si pokaziť náladu – a tým naozaj nič nezmením, lebo väčšinou sú to veci, na ktoré nemám dosah. Treba si skrátka odsledovať, čo presne ťa stresuje alebo ti spôsobuje úzkosť, a nájsť si niekoľko spôsobov, ako sa s tým vysporiadať a stresu sa zbaviť, nezávisle od toho, kedy a kde ťa zastihne. Čo sa týka toho sebavedomia – už som spomínala tie vonkajšie príznaky. Samozrejme, sú mnohé diagnózy, ktoré sa prejavujú horšie, no aj PCOS je jedna z tých, ktoré sebavedomie skôr podkopávajú. A ja som akurát taká povaha, že vnímam na sebe príliš veľa nedostatkov a príliš málo pozitívnych vecí. Mám ale v okolí skvelých ľudí, ktorí mi stále pripomínajú, aké dôležité je mať sám seba rád, a sú tu pre mňa aj vtedy, keď toho sama nie som úplne schopná.
PK: Keď už sme načrtli tému kortizol, hormóny – zaujímaš sa sama o to, čo všetko ich vylučovanie ovplyvňuje? Narážam napríklad na chemikálie, ktoré sú všade okolo nás a najmä – v našich domácnostiach (saponáty, čistiace prostriedky). Zmenilo sa niečo u teba doma aj v tomto smere?
S: Zaujímam. To je jeden z ohľadov, v ktorých ma PCOS ovplyvnilo pozitívne – som oveľa vnímavejšia k svojmu okoliu a najmä k veciam, ktoré používam na dennej báze. Či už ide o fľašku, z akej pijem, o kozmetiku, o tyčinky do uší, vložky alebo už spomenuté čistiace prostriedky... Bývam s rodinou, takže to nevyzerá úplne na 100% tak, ako by som si to predstavovala vo svojej vlastnej domácnosti, no veľa zmien a nápadov nielenže pozitívne prijímajú, niekedy ich aj sami iniciujú. Spomenula by som úplný základ – sklenenú fľašu, ktorú nosím so sebou doslova všade (ja mám značku MyEqua), obal na telefón Pela Case (neobsahuje plast, je vyrobený z biopolymérov a ľanu a je kompostovateľný), bio čistiace prostriedky Frosch z DM (no rada by som vyskúšala slovenskú značku Chistee.sk), a posledných pár mesiacov používam počas menštruácie OrganiCup, čo bolo spolu s rozhodnutím presedlať na prírodnú kozmetiku, jedno z tých najlepších, aké som v poslednom čase spravila.
PK: Akú kozmetiku – dekoratívnu i v starostlivosti o telo a pleť – teda používaš? Premýšľaš nad tým, čo dávaš na seba?
S: Zhruba dva roky používam slovenskú prírodnú kozmetiku – vyskúšala som Soaphoriu, ich dcérsku značku Botanica Slavica, Naviu, no nakoniec som zakotvila pri značkách Mylo a Pelishka. Dlho som hľadala niečo, čo by mi naozaj sadlo, ale už mám stálu výbavu, ktorú som si obľúbila a upravujem ju len minimálne. Od Mylo mám mydlá na tvár, ktoré používam na čistenie pleti (Čierna ovca, Soľ nad zlato), očné sérum Aura a hydratačné oleje na pleť Ako vánok (používam pred spaním) a Ava (používam pod make up cez deň). Mávala som od nich aj pleťové tonery Jasmínová rosa a Ružová rosa, no bohužiaľ ich prestali vyrábať a nahradili ich inými produktami, ktoré som zatiaľ nevyskúšala, viem však, že sú na ne dobré recenzie. Z Pelishky si tiež objednávam mydlá (aktívne uhlie & eukalyptus, borovica & chlorella, soľ & rozmarín) a najmä tonery (vyskúšala som viaceré, no najviac mi vyhovuje ruža). (Inak, ja neviem, kde som bola doteraz, ale až nedávno som prišla na to, že séra sa majú aplikovať na tonizovanú VLHKÚ pleť. Odkedy som toto začala robiť, jej stav sa opäť o kúsok zlepšil.) Okrem toho mám od Pelishky aj konjac špongiu na telo a aj masážne pomôcky na telo a na tvár z morskej huby – veľmi pomáhajú s prekrvením pokožky.
Čo sa týka dekoratívnej kozmetiky, aj kvôli môjmu študentskému rozpočtu a aj kvôli tomu, že mi reálne vyhovuje, používam už nejaký čas značku alverde od DM. Som ale skôr taký make-upový minimalista, čiže jediné dve veci, ktoré používam naozaj denne sú samotný make-up a púder (na fotke je v porovnaní s make-upom tmavší odtieň, nakoľko cez leto som používala iba púder), a okrem toho mám rúž a hnedú a čiernu špirálu.
Telovú a vlasovú kozmetiku mám od značky Love Beauty & Planet. Je to vegánska kozmetika, ktorá mi zatiaľ veľmi vyhovuje.
PK: Z našich e-rozhovorov viem povedať, že si veľmi uvedomelá a od začiatku z teba cítiť, že sa o vlastné zdravie zaujímaš a rada sa v tejto oblasti vzdelávaš. Bolo to tak vždy, alebo ťa k tomu dohnali až nejaké udalosti?
S: Priznám sa, že vždy, keď ma čokoľvek bolelo, prišiel „doktor Google“ a našla som minimálne 3 diagnózy, ktoré na daný problém sedeli. Nikdy som to ale nepreháňala, a ak náhodou nejaký problém pretrvával, konzultovala som to s kompetentnými doktormi. Skôr sa za posledné roky zmenil môj prístup k životnému štýlu všeobecne, pozerám sa na veci komplexnejšie a snažím sa chápať ich v súvislostiach. A toto sa začalo, keď som pred tými 3 rokmi objavila na YouTube Sarah. Bola mi sympatická, prirodzeným a nenásilným spôsobom poskytovala informácie a svojím pozitívnym prístupom vedela človeka namotivovať, aby sa o seba viac staral. Jej videá pozerám doteraz, už s hlbším porozumením a prehľadom. Veľmi ma ovplyvnila, pretože som na ňu narazila v čase, keď som si na sebe začala všímať niektoré zdravotné problémy, a rovnako mi prišlo „do rany“ Plantkissed, keď už som zhruba vedela, čo mi je, a taktiež čo potrebujem na to, aby mi bolo lepšie.
PK: PCOS je na celý život, no ty o tom, že ho máš, vieš iba niekoľko mesiacov. Našla si v celej tejto veci nejaké pozitívum, naučilo ťa to ešte niečomu, okrem toho, že si viac všímaš svoje okolie a produkty, ktoré používaš? Alebo sa života s PCOS obávaš?
S: PCOS a „obmedzenia“ v strave a životnom štýle, ktoré mi prinieslo, mi v zásade len potvrdili, že to, ako som sa začala stravovať už predtým, je dobrá voľba. Už predtým som si osvojila taký holistický prístup k zdraviu, čo sa diagnostikovaním PCOS iba umocnilo, a odvtedy som skrátka vnímavejšia k svojmu telu a aj okoliu.
Samozrejme, že je tam istá neistota, napríklad či sa mi naozaj o pár rokov podarí mať bábätko... ale to najlepšie a zároveň aj jediné, čo môžem s týmto robiť, je, že sa budem o seba starať najlepšie ako viem, a skrátka urobím všetko, čo je v mojich silách, aby mohli byť moje obavy bezpredmetné.
Sofia - dodatok:
V mailoch si sa ma pýtala na nejaký rozšírený mýtus ohľadom PCOS, ktorý ma možno rozčuľuje. Musím povedať, že skôr som sklamaná z toho, že samotné PCOS je akoby mýtus – občas mám pocit, že sa považuje za povšimnutiahodné až vtedy, keď kvôli tomu žena nevie otehotnieť. Pritom je to podľa mňa rovnako relevantná diagnóza ako napríklad hyper-/hypotyreóza alebo endometrióza. Rovnako je to aj s nadobličkovou únavou – nepovažuje sa za zdravotný problém do momentu, kým nespôsobí niečo vážnejšie než napríklad každodennú únavu. Obe tieto diagnózy úzko súvisia s tým, akému veľkému stresu sme denne vystavovaní (my všetci, nielen ženy), a napriek tomu ako veľa sa o strese rozpráva, mám vo svojom okolí stále veľa ľudí, ktorí sa o seba v tomto ohľade nestarajú tak dobre ako by mohli, resp. sa o seba nestarajú vôbec. Uvedomujem si, že veľakrát to môže byť nákladné – ja sama nie som v takej finančnej situácii, že by som si mohla dovoliť ísť každý týždeň na yogu, do sauny, na masáž, na akupunktúru, k tomu si každý mesiac kupovať všetky vitamíny, ktoré by sa mi zišli, a tú najkvalitnejšiu kozmetiku. Ale vždy sa podľa mňa dá nájsť kompromis, človek si akurát musí určiť priority.
Čo u mňa zásadne zmenilo pohľad na akékoľvek zdravotné problémy, bola chuť vedieť. Ľudia sa veľakrát boja ísť k lekárovi, lebo veď „Čo ak je to niečo vážne?“ No a čo ak nie je? Ak vám aj lekár nebude schopný pomôcť s vaším konkrétnym problémom, môže vám pomôcť vylúčiť iné diagnózy, možno práve tie, ktorých sa najviac obávate. A ak to, nedajbože, naozaj bude niečo vážne, aspoň to začnete riešiť čím skôr.
Okrem toho, nie je nič zlé na tom, vzdelávať sa s mierou a rozumom aj sama/sám. Na internete je kopec dokumentov, článkov a podcastov o zdraví, ktoré sú dôveryhodnými zdrojmi a ponúkajú informácie zaujímavou formou. Za seba odporúčam dokument Heal, YouTube kanál už spomenutej Sarah’s Day, jej podcast The Health Code a nový (akurát štartujúci) podcast Hormonal od tvorcov aplikácie Clue, ktorú ja používam na zaznamenávanie priebehu môjho menštruačného cyklu. Čo sa týka PCOS, tak napríklad instagramový profil @pcos.weightloss zdieľa užitočné tipy na uľahčenie každodenného fungovania, no a momentálne som začítaná do knihy Hormonálna jóga od Mirky Bartošovej, čo je jogínka, u ktorej som absolvovala rovnomenný kurz.
Ďakujeme krásne za rozhovor! A vy milé ženy - neľakajte sa a nehľadajte u seba hneď novú diagnózu. September je tzv. PCOS awareness month, teda mesiac osvety. Netreba si hneď udeliť nálepku polycystických vaječníkov. Avšak! Pozorujte sa, zhodnoťte svoje príznaky, pocity a najmä - vážte si svoje zdravie! Našli ste sa v týchto riadkoch a predsa od vašej poslednej návštevy gynekológa ubehlo nebodaj i niekoľko rokov? Či už máte akékoľvek zdravotné problémy, alebo našťastie nemáte žiadne, preventívna prehliadka je za á) vaše právo a za bé) rozumný krok a prejav zodpovednosti a dospelosti. Podľa VšZP podstúpilo v roku 2018 prevenívnu prehliadku u gynekológa iba 37% žien! Poďme to zmeniť a nečakajme, kým nás bolesť, choroba, či iné zdravotné nešťastie nepoložia na kolená. Lúčime sa s vami so želaním, že budete zodpovedné a svoje zdravie už nikdy, ale naozaj nikdy nebudete považovať za samozrejmosť. Váš Plantkissed! www.plantkissed.sk
Zdroje článku:
Polycystic ovary syndrome https://www.racgp.org.au/afp/2012/october/polycystic-ovary-syndrome/
Polycystic Ovary Syndrome (PCOS): Symptoms, Causes, and Treatment https://www.healthline.com/health/polycystic-ovary-disease
PCOS Expert
PCOS Lifestyle
https://shesyncs.com/
Titulný obrázok: https://www.research.bayer.com/en/polycystic-ovary-syndrome-therapy.aspx + Canva
Fotky:
archív Sofia