pleťové masky, blog

Pleťové masky. Niekto ich má doma na každý deň v týždni, iný je verný jednej stálici, ďalší ich kupuje nárazovo, či mieša podomácky a možno nás čítate i vy – takí, ktorí pleťové masky nemáte, nepoužívate, alebo neviete, ako si vybrať. Pleťové masky, alebo ich predchodcovia, sú na scéne už naozaj dlho. Rôzne pasty a mixy byliniek, či ingrediencií, sa používali už pred tisíckami rokov a v podstate je tomu tak doteraz. Dnes za masku považujeme koncertovanú starostlivosť, ktorá nám vie pomôcť s rôznymi kozmetickými problémami: dokáže upokojiť zápal, hydratovať pokožku, zjemniť a vyhladiť póry aj vrásky, či rozjasniť na počkanie. Efekt je niekedy instantný, krátkodobý, inokedy je maska dlhou cestou za krajšou pleťou (popri tom však stále dokáže mať aj instantný WOW efekt). Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako to, že pleťová maska funguje? A či vôbec? Naozaj je to také kúzlo a naša pleť si z nej vezme všetko, čo obal masky sľubuje? A ak to tak je, prečo teda masky nepoužívame každý deň a prečo vlastne nepoužívame iba masky? Kde a kedy celý tento nápad s maskami vznikol? Poďme si dnes opäť objasniť otázky, dohady, mýty a pozrime sa maskám poriadne na „zúbok“.

Čo sa v dnešnom článku dozviete?

    • ako masky vznikli a aká je ich história
    • akú ponuku masiek máme v súčasnosti
    • čo si treba pri maskách všímať
    • jednotlivé druhy masiek 
    • pre koho sú vhodné a ako fungujú
    • zásady použivania pleťových masiek
       
       

    Od Ubtanu, cez krokodílí trus, až po olovnaté nátery

    Keď sa pozrieme na históriu pleťových masiek, musíme uznať, že ženy boli viac ako vynaliezavé už od nepamäti. Niektoré nápady boli skvelé a v podstate zotrvali dodnes, inokedy by sa dalo pochybovať o zdravom rozume výmyselníčok z dávnych čias.
    Zrejme prvý kozmetický výmysel na svete, je pasta Ubtan, ktorá má pôvod v Indii, v ajurvéde. Indické ženy a muži sa počas rôznych náboženských udalostí a rituálov starali o svoju pleť a vlasy, avšak využívanie kozmetiky nebolo striktne spojené iba s náboženstvom. V týchto časoch, cca 5000 rokov dozadu, kozmetika nemala slúžiť iba na to, aby boli ľudia atraktívnejší, ale i na to, aby boli zdravší a dožili sa dlhšieho veku. Ubtan je mix byliniek, rastlín, kvetov a mixoval sa podľa typu pleti, požadovaného účinku a obdobia. Hotová pasta potom putovala na telo a pleť. Ubtan prežil až dodnes – podobne, ako ajurvéda sama.
    Presuňme sa trochu na západ, do Egypta. Asi tušíte, koho spomenieme. Kleopatra je akýmsi synonymom a patrónom krásy a hovorí sa, že využívala predovšetkým silu bahna z Mŕtveho mora a na stiahnutie pórov siahala po vaječných bielkoch. Milovala aj ruže – okrem silných parfumov i vodu z nich. Egyptskí boháči často využívali aj masky z ílu.
    Počas cisárskej dynastie Tchang v Číne (618-907 n. l.) uzrela svetlo sveta maska z mixu periel, lotosového koreňa, zázvoru a jadeitu (polodrahokam). Takýto prášok sa používal na rozjasnenie pleti a jeho úlohou bolo okrem iného zmierniť pigmentové fľaky a vrásky. Neskôr sa začali využívať aj ďalšie ingrediencie, ktoré sa dnes považujú už za tradičné a typické pre starostlivosť o pleť žien z Japonska, Kórey a Číny – predovšetkým ryža a rôzne formy z nej (extrakty, výhonky, voda po uvarení), čajové lístky a riasy. Cieľom bolo dosiahnuť mladistvú pleť bez vrások, tmavých kruhov pod očami a samozrejme – pleť nádherne bledú a rozjasnenú. Mnohé z týchto zložiek nájdeme aj v súčasných kozmetických značkách, ktoré sa držia tradičných múdrostí žien z východu.
    U Rimaniek by sme v dávnej dobe našli masky, ktoré si možno práve v tomto momente niekto mieša doma. Boli to totiž podomácky vyrobené pleťovky z olivového oleja, octu, medu, či šťavy z bazalky. Jednoducho z toho, čo bolo čerstvé, dostupné a už v tej dobe preukázateľné prospešné pre zdravie. Prečo to teda neaplikovať aj na pleť, pravda? Čo už dnes však na rozdiel od Rimaniek do pleťových masiek zrejme nik nedáva, bol napríklad v tej dobe populárny husí tuk, placenta, či trus zvierat (ak tak robíte, dajte nám vedieť ?).
    Trendy sa v priebehu vekov striedali, no v stredoveku bola populárna bledá, až nezdravo biela pleť. Za týmto účelom sa využívali aj pleťové masky, ktoré často obsahovali krv zvierat, napríklad teliat. Ich účelom bolo pleť nielen vybieliť, verilo sa, že takáto maska odstráni aj pehy. Za akési pleťové ošetrenie môžeme považovať aj fakt, že ženy využívali pijavice na vysávanie ich krvi, aby vyzerali, že sú už len krôčik od odpadnutia. Pijavicami sa to však nekončí. Túžba po bledej pleti nemala hranice – využíval sa dokonca nebezpečný a toxický mix olova, medu a oleja. Stále sa však využívali aj rôzne metódy „odberu“ krvi, no ženy sa našťastie uchýlili aj k oveľa bezpečnejším metódam – maskám z vajec a citrónovej šťavy.
    V 19. storočí uzrela svetlo sveta Toilet Mask od madam Rowley, ktorá pri všetkej úcte vyzerala skôr ako prostriedok na mučenie. 
    pleťová maska madam Rowley
    Pozostávala z indickej gumy (tvrdená miazga stromov z druhu akácií, teda agátov) a následne sa upravovala podľa žiadostí nositeľky. Zámerom bolo vytvoriť nočnú masku, ktorá uvoľní póry, zbaví vás nedokonalostí, „vybieli“. Hoci kampaň hlásala, že maska je jemná, z flexibilnej látky a nosí sa úplne komfortne, maska sa populárnou nestala. Ona sa totiž nosila s totálnym diskomfortom a dokonca bolo nebezpečné v nej spať, nakoľko hrozilo riziko, že sa jej nositeľka udusí.
    V týchto časoch sa našťastie nájdu aj menej nebezpečné pleťové masky – stále sa využívala ruža a voda z nej, či mandľový olej. Popularitu získali aj slimáky a to najmä ich sliz . V 20. storočí nastal BOOM pre kozmetický svet, najskôr sa pozornosti tešil make-up, ktorý sa začal akceptovať a prestal byť spájaný s prostitútkami, neskôr si z koláča začala ukrajovať aj starostlivosť o pleť. Ťažili z toho aj veľké mená, napríklad Helena Rubinstein a Elizabeth Arden, ktoré začali poskytovať starostlivosť o pleť a rôzne ošetrenia. Salóny krásy začali vyrastať ako huby po daždi, tonizácia, hydratácia, či odličovanie už neboli neznámou a do kozmetiky sa začali pridávať prírodné ingrediencie, či kolagén, aby sa uspokojil vysoký dopyt po kvalite a organických produktoch. A tak sa pomaly dostávame k tomu, čo už je bežné dnes.

    Súčasnosť

    Ak by ste sa prešli do drogérie, nájsť pleťovú masku by nebol problém. Masku plátennú (tzv. sheet mask), nočnú masku, masku exfoliačnú, hydratačnú, gélovú, zlupovaciu, multifunkčnú, ktorá slúži aj ako krém, ílovú... Výber sa zdá byť nekonečný, či sa jedná o efekt, ktorý maska má, alebo o formu, respektíve konzistenciu. Ako si teda vybrať sú pravú?

    Ako to s maskami vlastne je? Čo si treba všímať a čo pleť dokáže absorbovať?

    Hoci sa vaša maska prezentuje ako superhviezda, ktorá hlása, že má všetky tie najlepšie zložky sveta, vás by malo zaujímať prvých 10, alebo prvé dva riadky ingrediencií (záleží samozrejme na tom, koľko toho produkt obsahuje). Pre príklad – držíte v ruke masku s veľkým nápisom EXFOLIAČNÁ, alebo dokonca na vás na obale kričí, že obsahuje kyselinu mliečnu. Hovoríte si, fajn, veď to potrebujem. Masku otočíte, prezeráte zloženie, ktoré je na 6 riadkov a nie a nie nájsť tú kyselinu mliečnu, alebo čokoľvek, čo by malo efekt enzymatického, chemického, ba ani mechanického pílingu. Až zrazu tuto, na konci v 5. riadku, objavíte spomínanú kyselinu mliečnu. To je skoro ako klamanie v životopise ? Práve prvé riadky v zložení totiž určujú charakter produktu a tvoria zväčša viac ako 75% jeho obsahu. A keďže naša pleť nie je ako suchá špongia, ktorá nasáva VŠETKO, tento fakt je dosť podstatný. Hoci nám to pri maskách môže prekážať, pleť nám robí veľkú službu a vďaka vrchnej vrstve epiderme, nás ochraňuje pred vonkajšími patogénmi a infekciami, oxidačným stresom, chráni nás pred mechanickým poškodením. A sama má niekoľko vrstiev. Preto nečudo, že zložky kozmetiky a teda i masiek, to nemajú také jednoduché. Všetko to záleží od samotného zloženia, maska a niektoré konkrétne zložky sú akýmsi kuriérom pre tie hlavné ingrediencie, ktoré pleti doručia a tá z nich čerpá to, čo je možné. Výsledkom toho môže byť všeličo – zlepšená textúra, vzhľad pleti, alebo aj – NIČ (teda okrem vyhodených peňazí).

    Aký je rozdiel medzi všetkými tými maskami?

    Pravdepodobne najpopulárnejší druh masiek súčasnosti sú plátenné masky. Sú relatívne lacné a kúpite ich takmer všade. Našťastie prešli kus cesty od verzie Madam Rowley. Ako ich názov napovedá, jedná sa o vrstvu akejsi látky, plátna s výrezmi pre oči, nos a ústa, ktoré/á je už napustené v nejakej substancii, alebo ju/ho ňou máte napustiť vy. Tá substancia môže byť od výmyslu sveta, na 98% však bude obsahovať aj glycerín, hygroskopickú molekulu, ktorá podnecuje zadržiavanie vody v pleti tak, že na seba viaže molekuly vody a butylenglykol, ktorý funguje ako činidlo a môže rozpúšťať a tým pomáhať absorbovať iné látky a zároveň spomaľuje stratu vlhkosti z produktu a mení jeho hustotu. Obe zložky sa považujú za bezpečné, takže obavy bokom. Zvyšok už bude teda to, čo masku bude robiť hydratačnou, rozjasňujúcou, detoxikačnou, čistiacou, alebo exfoliačnou... Z riadkov vyššie už viete, že aby tomu tak naozaj bolo, tieto zložky by mali byť vysoko v zložení produktu. Masku si teda vyberie naozaj každý.
    Nemenej populárne sú aj zlupovacie masky. Pamätáte ešte na virálne videá, kde ľudia do kamery ukazovali, ako im maska z pórov vytiahla nečistoty? Nuž, čosi im to zaručene vytiahlo a možno aj naozaj zluplo (okrem samotnej masky) značnú časť pokožky aj s chĺpkami takmer, akoby sa riadne vydrhli mechanickým pílingom, alebo si dokonca oholili tvár. Celý proces zlupovania masky vie byť dosť bolestivý a keďže pleťová maska je často aj akousi súčasťou rituálu a psychohygieny, bolesť nie je práve to, po čom väčšina z nás túži. Druhým extrémom sú masky, ktoré zlúpnete z pleti a to je asi všetko. Nič veľkolepé sa nekoná. Treba si tiež uvedomiť, že hlavnými zložkami zlupovacích masiek sú tie zložky, ktoré im dodávajú ich zlupovací charakter. Nehovoriac o tom, že dnes sa už do nich pridávajú flitre a trblietky. Viete prečo? Aby to bolo zlaté, iné, srandovné. Nič viac. Takáto maska pobaví, bude to zážitok a tam sa to zväčša končí, efekt je často veľmi slabý (ak nerátame neexistujúce chĺpky na vašej pleti). Ak chcete mať hebkú pleť ako po mikrodermabrázii, radšej použite náš šetrný jemný píling od profíkov – OSKIA, Microexfoliating balm.
    Liquid mask, nočná exfoliačná maska
    Vyskúšali ste už niekedy nočnú masku? Nejedná sa o konkrétnu konzistenciu, alebo formu, ale práve o čas, kedy sa maska aplikuje. Môže tomu tak byť z rôznych dôvodov – maska môže mať napríklad hlavnú zložku takú, ktorá sa neodporúča počas dňa (kvôli zvyšovaniu fotosenzitivity pokožky), ale aj preto, pretože v noci prebieha proces obnovy buniek a dokonca je v tomto čase na svojom vrchole. To znie ako ideálny čas na to, aby ste zo svojej masky dostali maximum, nie? V prvom rade sa nebojte toho, že si zababrete vankúš. Nepôjdete spať s vrstvou zeleného ílu na pleti. Nočné masky majú dnes zväčša konzistenciu krému, na noc sa aplikujú v takej vrstve, ktorú pleť absorbuje a ráno sa zmyjú vodou (ale veríme, že ráno by ste si pleť umyli tak, či tak, správne?). Treba podotknúť, že nočná maska vo večernej rutine nahrádza váš krém. Netreba sa toho obávať, jedná sa často o vysoko hydratačné masky, ktoré majú plno ďalších skvelých vlastností – anti-aging, sú rozjasňujúce, zjemňujú pokožku. Nočnú masku nájdete aj u nás v Plantkissed - Liquid Mask od OSKIA LONDON.
    Nočná maska obsahuje až 10% kyseliny mliečnej, AHA kyseliny, ktorá sa využíva ako chemický píling. 10% je najvyššia a stále 100% bezpečná koncentrácia v EÚ. AHA kyseliny sa odporúčajú práve večer, nakoľko pracujú na povrchu pleti, ktorú zbavujú odumretých buniek a urýchľujú proces obnovy buniek a zároveň zvyšujú spomínanú fotosenzitivitu pokožky. Používať ju ráno pred odchodom z domu teda nie je najlepší nápad. Je to však úžasne komfortné – večer na vyčistenú pleť použijete masku, ktorá sa postará okrem iného aj o pigmentové škvrny, jazvy, fľaky po akné, predčasné známky starnutia, nakopne tvorbu kolagénu, zlepší hydratáciu, zjemní a vyčistí póry, rozjasní pleť. To všetko, kým vy spíte a ráno sa tak zobúdzate s krajšou pleťou. To znie ako veľmi dobrý obchod.
    Ďalším druhom masiek sú masky krémové a gélové. Ako už napovedá ich prívlastok, ide skôr o masky špecifické svojou konzistenciou, efekt môže byť opäť rôzny, vyberie si naozaj každý. Najčastejšie sa jedná o vysoko hydratačné a rozjasňujúce masky. Aplikujú sa na vyčistenú pleť na určitý čas v určitom množstve a následne sa zmyjú vodou. Nájdete ich v tubách, téglikoch, ale aj jednorazové masky, ktoré sú skvelé na cestovanie. Vyberajte podľa toho, aký efekt chcete a riaďte sa inštrukciami na balení masky, najmä pokiaľ ide o dobu pôsobenia. Dlhšie pôsobenie nerovná sa lepší efekt. Môžete si seriózne podráždiť pleť. Gél alebo krém? Záleží od preferencií, typu pleti, ročného obdobia. Nie každému „stačí“ gélová maska rovnako, ako napríklad gélový denný krém. Ľahké hydratačné gélové masky však zaručene vedia potešiť dehydrovanú pleť počas letných mesiacov (najmä ak obsahujú nejakú upokojujúcu zložku, ktorá sa postará o slnkom podráždenú pleť), naopak v zime možno zistíte, že potrebujete niečo silnejšie, resp. hutnejšie a siahnete po kréme. Na trhu nájdete aj akýchsi hybridov, niečo medzi týmito dvoma – je to takmer zamatová hmota, ktorá sa ľahko kĺže po pokožke, je trochu mastnejšia, akoby balzamovitejšia.
     
    Pre problematickú a mastnú pleť s rozšírenými a upchatými pórmi, bude doslova zázrakom a vykúpením ílová maska. Je to z toho dôvodu, že íl zbavuje pleť prebytočného mazu, jemne exfoliuje, upokojuje zapálené vyrážky, vyťahuje nečistoty z pórov a tým ich dokáže aj zjemniť (čisté póry = na pohľad menšie póry). Aj tu si však treba vedieť vybrať, ílov je na svete hneď niekoľko druhov: biely íl – kaolín, francúzsky zelený montmorillonitový íl, francúzsky zelený ilitový íl (morský), kambrianský modrý íl, ružový íl, červený i žltý íl, bentonitový íl a tak ďalej. Íl je minerál, ktorý obsahuje makro a mikro elementy, ako magnézium, železo, zinok, meď... Líši sa to od oblasti, z ktorej íl je aj od jeho druhu. Ak sa chystáte na kúpu ílu, všímajte si zloženie. Najlepšie pre vás bude, ak zoženiete čistý prášok z ílu, žiadne parfumy a farbivá. Prípadne prášok, ktorý obsahuje zmes rôznych druhov ílu, alebo íl (pripadne viac druhov ílu) už zarobený v tube, či v tégliku, no nikdy nie umelo prifarbovaný a preplnený ingredienciami, ktorým nerozumiete. Môžu byť však sprevádzané aj ďalšími skvelými zložkami, ako sú AHA, alebo BHA kyseliny, extrakty z rastlín, éterické oleje. Farba a druh ílu ďalej určujú, pre koho je vhodný (+ jeho farba v čistej práškovej forme určuje aj jeho kvalitu). Zelený je napr. skvelý pre zrelú pleť, rovnako, ako červený, ktorý sa odporúča aj na rosaceu a citlivú pokožku. Biely íl je jemnejší, sadne suchej a citlivej pleti, podobne, ako ružový, vhodný aj pre hypoalergénnu pleť. Bentonitový íl je skvelou voľnou pre mastnú pleť, ale aj pleť s ekzémom, psoriázou, či dermatitídou. Je naozaj veľmi dôležité nechať si poradiť, prípadne naštudovať si, aký íl je pre vašu pleť vhodný, pretože niektoré druhy ílov vyslovene nie sú vhodné pre citlivú a suchú pleť a môžu pleť zbytočne podráždiť. Pomôcť tomu môže aj riedenie, resp. miešanie ílov, v takom prípade sa často aj z oficiálne pre suchú pleť nevhodného ílu, môže stať íl vhodný, nakoľko je do veľkej miery zmiešaný s iným ílom. Ak máte prášok, ílovú masku si jednoducho zarobíte doma, pomerom 1:1 (maska:tekutina). Ak nechcete prísť o benefity bentonitovej ílovej masky, miešajte masku vždy iba keramikou, kozmetickým štetcom, alebo dreveným miešatkom. Nikdy nie kovovým objektom, ani v kovovom objekte. Je za tým trochu vedy – keď sa totiž íl namočí, jeho molekuly sa správajú ako magnet a majú silný elektrický náboj. Tento náboj zefektívňuje spojenie medzi ílom a nečistotami a teda jeho schopnosťou ich z pleti vytiahnuť (spoznáte to tak, že keď pridáte tekutinu, íl začne peniť). Ak by ste pri miešaní masky použili čosi kovové, celý tento proces by ste narušili a zneutralizovali. A to nechcete. Bentonitový íl sa odporúča mixovať s jablčným octom (nie čírym, ale takým, ktorý obsahuje tzv. „matku“, teda vidíte v ňom usadeniny). Mixu to dodá tú správnu konzistenciu a protizápalové vlastnosti. Po zmytí ílovej masky sa môže objaviť začervenanie, pokiaľ do niekoľkých minút zmizne, všetko je ok. Pokiaľ to bude trvať dlhšie, prípadne pociťujete svrbenie, pálenie, na použitý druh ílu do budúcna zabudnite. Je pre vás prisilný.
    Samotnou kategóriou sú aj bahenné masky. Mnohí si ich často mýlia s ílovými a my sa im nečudujeme. Podobajú sa ílu konzistenciou aj tým, ako sa na pleti správajú (pri uschnutí). Sú však veľmi rozdielne, zložením, aj tým, pre koho sú vhodné. Bahenné masky, sú na rozdiel od ílových, na báze vody a sú veľmi hydratačné. Sú teda vhodné predovšetkým pre sivastú a mdlú pleť, dehydrovanú, či suchú pleť. Naopak, íl je veľmi vysušujúci, absorbuje prebytočný maz (záleží však aj od druhu ílu) a preto si tieto dva druhy másk netreba zamienať.
    Či už vás trápi nerovnaký tón pleti po akné, máte pleť sivastú, bez žiary, s rozšírenými pórmi, ktoré sa upchávajú, alebo pleť, ktorá potrebuje dodať riadnu dávku hydratácie a stimulovať tvorbu kolagénu, exfoliačné masky vám zaiste spravia dobrú službu. Treba si opäť vyberať podľa typu pleti. AHA kyseliny a enzýmy sa považujú za jemnejšie a teda často vhodné aj pre pleť, ktorá je citlivejšia, BHA kyseliny a predovšetkým kyselina salicylová dokážu zájsť hlbšie do pokožky a preto môžu byť pre suchú a citlivú pleť prisilné. Maska však môže byť exfoliačná aj vďaka pridaným mechanickým časticiam, kedy k pílingu prichádza pri aplikovaní a následne aj zmývaní masky. Zďaleka už neplatí, že chemický píling je agresívnejší, treba si však správne vybrať. Vegánska a cenami oceňovaná Renaissance mask od OSKIA LONDON obsahuje AHA kyseliny z citrónu a grapefruitu, teda kyselinu mliečnu rastlinného pôvodu a spoločnosť v maske jej robia MSM aj extrakty z ovocia, čo z masky robí produkt vhodný na stimuláciu tvorby kolagénu, na ochranu pleti pred starnutím a aj na zlepšenie hydratácie pleti. Sadnúť teda môže naozaj takmer každému. 

    Zásady používania masiek

    1. Masku aplikujeme na vyčistenú a tonizovanú pleť, pred gélovými, krémovými a plátennými maskami môžeme použiť aj sérum.
    2. Niektorí odborníci odporúčajú pred aplikáciou masky naparovanie, postačiť však môže aj kúpeľ, či sprcha. Názory na tento proces sa však líšia, dajte si pri naparovaní pozor, nič netreba preháňať, aby neprišlo k tvorbe „rozšírených žiliek“.
    3. Z času na čas môžete pred aplikovaním masky využiť aj techniku microneedlingu. Treba na to valček s mikroihličkami, ktorý nájdete napríklad aj u slovenskej značky Navia. Vyvarujte sa však po tejto procedúre masiek, ktoré obsahujú AHA a BHA kyseliny a enzýmy.
    4. Ak máte masku v tégliku, používajte priloženú špachtličku, prípadne si ju zadovážte. Maska tak zostane čistá, nebudete do nej prstami zbytočne zanášať nečistoty.
    5. Masku aplikujte podľa návodu, zbytočne neexperimentujte.
    6. Dodržiavajte čas pôsobenia masky. Vždy.
    7. Masku odstráňte podľa návodu a použite váš obľúbený krém.
    Finito! Dnes to bolo opäť nadlho, ale niektoré informácie sa jednoducho nedajú skrátiť. Sme rovnakí kozmetickí nadšenci, ako vy a chceme, aby ste zo svojich pleťových masiek vyťažili maximum. A to si žiada riadnu nálož faktov. Budeme sa tešiť, ak sa s nami podelíte aj o recepty na podomácky namiešané masky (s tými však opatrne, OK?), pretože to je téma na samostatný článok, ktorý by určite potešil nejedného kozmetického fanúšika. Ďakujeme za váš čas a tešíme sa na vás nabudúce.
    Plantkissed