Sprievodca ochranou pred slnkom - história, fakty a legendy o SPF
Všetci ich poznáme. Majú rôzne mená, konzistenciu, účinnosť. SPF-ká, opaľováky, opaľovacie krémy, gély, tyčinky, peny, spreje, oleje. Na ich obaloch svietia čísla, podľa ktorých sa orientujeme, niektorých zaujme 6-tka, niektorých 50-tka. A ešte viac nás často zaujíma číslo, ktoré svieti na cenovke. Ako je možné, že vedľa seba stoja produkty za 3€ i za 30€? A prečo to vlastne používať, kto s tým prišiel ako prvý, kde je dôkaz, že nám slnko škodí? Dnes sme tu práve na to, aby sme otázkam priradili odpovede, pochybnostiam priniesli presvedčivé dôkazy a zvedavým čitateľom poskytli niekoľko zaujímavých faktov, pikošiek. Zopár riadkov si vyhradíme aj na absurdné tvrdenia, či legendy. Poďme na to!
Minulosť - ako to celé začalo?
Naši ďalekí predkovia v Afrike mali podľa všetkého veľmi tmavú pokožku a benefit prirodzeného melanínu (teda veľa pigmentu), ktorý ich ochraňoval pred spálením. Ľudia však migrovali do iných kútov sveta, menila sa ich pokožka a strácali pigment a tým aj ochranu. Jedným z prvých prostriedkov na ochranu pred slnkom bol teda pigment našej pokožky, neskôr sa ním stalo oblečenie (respektíve jednoduché látky, ktoré jednotlivé civilizácie vedeli spracovať). Každodenný pobyt a práca na slnku viedla k rôznym nápadom naprieč celým (osídleným) svetom. Staroveké civilizácie sa s tým pasovali po svojom – využívali typické lokálne suroviny. Napríklad Gréci, podľa historikov, využívali za účelom ochrany pred slnkom olivový olej. Ľudia z kmeňov v oblasti Filipín, Malajzie a Indonézie vytvárali pastu borak (burak), pozostávajúcu z vodných rastlín, ryže a korenín. Egypťania nás svojou múdrosťou neprestávajú udivovať a inak to nebolo ani v tejto oblasti. Využívali kombináciu ryže, lupiny a jazmínu. Ryžové otruby obsahujú gama-oryzanol, čo je absorbent UV lúčov a jazmín pomáha naprávať slnkom poškodenú pokožku. Veľmi múdre a nepotrebovali k tomu ani modernú vedu!
Všetky zvyky a poznatky sa časom menili a zlepšovali. Život sa zmenil aj vplyvom kresťanstva a extrémneho náboženstva. Ľudské telo sa považovalo za hriešne a teda sa muselo celé zakrývať. Aj toto sa dá považovať za istú formu ochrany, avšak nebolo to prioritou.
Po skončení I. svetovej vojny prišla nová éra. S vôňou slobody a chuťou užívať si život a objavovať svet. Opálená pokožka sa považovala za veľmi atraktívnu a bola synonymom pre dobré zdravie. Obľúbené opaľovanie, ktoré v tej dobe bolo „in“, však nebolo podporené žiadnymi produktami, ktoré by chránili pokožku. Využívali sa iba hydratačné krémy, ktoré už v tej dobe priniesla na trh Nivea.
Prvý „naozajstný“ opaľovací krém mal na svedomí až Austrálčan H. A. Milton Blake a to v roku 1932. Trvalo mu niekoľko rokov, kým sa experimentami dopracoval ku krémovej substancii, ktorá mala chrániť pred spálením slnkom. Nazývala sa Hamilton Sunscreen. Bol to prvý produkt svojho druhu, podľa dnešných moderných štandardov však poskytoval veľmi chabú ochranu. Značka Hamilton dodnes existuje (samozrejme prešla kusisko cesty) a v Austrálii je v celku obľúbená. V roku 1936 prišiel na trh ďaleko komerčnejší produkt. Predstavil ho zakladateľ značky L´Oreal, Eugène Schueller a volal sa Ambre Solaire. Bol to olej na báze olivového oleja a jódovej tinktúry.
Skutočne vo veľkom využívaný opaľovací produkt prišiel až v roku 1944, vytvorený Benjaminom Greenom. Bol navrhnutý, aby ochránil vojakov bojujúcich v II. svetovej
vojne na pobreží Pacifiku a volal sa Red Vet Pet. Mal červenú lepkavú substanciu, podobnú vazelíne a pracoval na princípe fyzického blokovania UV žiarenia. Ochrana bola však opäť iba veľmi limitovaná a chabá. O naozaj efektívnom opaľovacom kréme môžeme zrejme hovoriť až s príchodom Gletscher Créme, ktorý v roku 1946 navrhol chemik Franz Greiter. Tento krém sa stal základom pre firmu Piz Buin, ktorú mnohí zrejme poznáte. Je dodnes na trhu a patrí medzi mimoriadne populárne značky. V 1974 Greiter využil predchádzajúce kalkulácie Friedricha Ellingera a Rudolfa Schulze a predstavil sun protection factor (SPF), alebo teda aj faktor slnečnej ochrany. Tento faktor sa stal svetovým štandardom pre meranie efektívnosti opaľovacích produktov. Pre zaujímavosť, Gletscher Créme mal SPF 2 ?
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Súčasnosť – filtre, riziká spojené so slnečným žiarením, škodlivosť pre životné prostredie
Od roku 1977 sú na svete vodeodolné krémy a produkty, ktoré poskytujú širokospektrálnu ochranu. Tu sa na chvíľu zastavíme a vysvetlíme si, ako moderná spoločnosť chápe a klasifikuje opaľovacie produkty a čo by ste o nich mali vedieť.
Definícia a zopár faktov
Opaľovací produkt je krém, sprej, gél, pena, olej, tyčinka, alebo iná substancia na vonkajšie použitie, ktorá pohlcuje alebo odráža slnečné ultrafialové lúče. Používaním takejto substancie sa redukuje riziko vzniku rakoviny kože, zahŕňajúc aj melanóm. Aby ochrana bola dostatočná, odporúča sa využívať produkty, ktoré poskytujú takzvanú širokospektrálnu ochranu. To znamená, že nás ochraňujú pred UVA a UVB lúčmi. UVB lúče (5% všetkých UV lúčov) sú z veľkej časti pohlcované ozónovou vrstvou, na koži prenikajú do vrstvy epidermis, kdežto UVA (95% všetkých UV lúčov) nie sú absorbované ozónovou vrstvou a vedia preniknúť až do vrstvy dermis. Prečo je tento fakt dôležitý? V epidermis sa nachádza kolagén, hlavný stavebný prvok kože. Vplyvom procesov, ktoré v tejto vrstve pokožky UVA žiarenie vyvoláva, dochádza k poškodeniu bunkových stien, lipidových membrán, mitochondrií a DNA. Dlhodobým nechránením sa pred UVA lúčmi dochádza k stenčovaniu dermisu, čo vedie k tvorbe vrások. UVA sa považuje za hlavnú príčinu predčasného starnutia pokožky vplyvom slnka. To však neznamená, že UVB nie je nebezpečné. Práve naopak. UVB sa priamo podieľa na spálení kože, zápaloch, poškodení očí, DNA i rakoviny kože. Práve preto je viac ako potrebné vyberať produkty, ktoré poskytujú širokospektrálnu ochranu.
Neznáma na 3 písmená - SPF
Vďaka Greiterovi už poznáme SPF, teraz nastáva ďalšia otázka: „čo to znamená a prečo je to dôležité?“ SPF nám udáva dobu, o ktorú vydrží byť natretá pokožka chránená dlhšie (nespálená od slnka), ako pokožka, ktorá natretá nie je. Zároveň sa pojem SPF týka IBA UVB žiarenia (zase sme pri dôležitosti širokospektrálnej ochrany). Príklad: SPF 15 = 1/15 UVB prenikne na pokožku. Ak u vás bez použitia SPF nastáva začervenanie po cca 10 minútach, SPF 15 by malo zaručiť, že na slnku môžete bez začervenania zotrvať 15x dlhšie (teda 150 minút).
Nemusím sa natierať
Naozaj sa ešte stále nájde neskutočné množstvo ľudí, ktorí sú o tom presvedčení. Najmä tí, ktorí žijú v strednej Európe a myslia si, že „naše Slnko“ toľko nepáli (ehm, ehm). Ak vám nestačili ani vyššie spomenuté fakty, poďme na to polopate.
UVB pôsobí na povrch kože, takže sa spálite (priame poškodenie DNA). Nastáva melanogenéza, vyššia tvorba melanínu (pigmentu) a vy sa opálite. Fakt, že sa opálite, vám dokonca poskytuje cca SPF 3. Zatiaľ to znie všetko veľmi fajn. Ale! DNA absorbuje UVB lúče, môže dôjsť k formovaniu neštandardných väzieb medzi dusíkatými bázami (takzvané tymínové diméry), ktoré sú prekážkou pre replikáciu DNA. Bunky zahynú, pokožka sa ošúpe, aby sa ich zbavila. Avšak, nie vždy to skončí odumretím bunky. Naopak. Môže nastať mutácia, ktorá vytvorí tumor.
Čo sa UVA lúčov týka, ak sú absorbované napríklad DNA alebo melanínom, premieňajú energiu na teplo, aby minimalizovali nebezpečenstvo. UVA nie je „také silné“, nedokáže okamžite/priamo poškodiť DNA. Avšak, nie všetky molekuly vedia premeniť energiu na teplo a zostávajú v takomto „nažhavenom“ stave v organizme dlhší čas. Jednou z takýchto molekúl (respektíve časť molekuly) je i chromofór, ktorý je zodpovedný za farbu molekuly. Nakoľko má vysokú energiu, uľahčuje vznik nebezpečnej formy kyslíku. Táto forma kyslíku už vie reagovať s DNA a poškodiť ju. Práve takto vzniká najnebezpečnejšia, najzhubnejšia a najzákernejšia forma rakoviny kože – melanóm. Melanóm sa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí žijú v mestách, ktorí majú svetlú pokožku (fototyom I a II) a presťahovali sa (napríklad, neusí to byť pravidlo) do miest s vysokou intenzitou slnečného žiarenia. Za mimoriadne rizikové sa považuje intermitentné (prerušované) opaľovanie, opakované spálenie, spálenie do pľuzgierov, spálenie detskej pokožky, pravidelné dovolenky pri mori a pobyty pri mori v zime.
Takže prosíme vás, natrite sa. Či ste na Slovensku, v Nórsku, alebo v Chorvátsku. A nešetrite na svojom vlastnom zdraví! (a už vôbec nie v tejto oblasti)
Filtre – aký je medzi nimi rozdiel?
Rozlišujeme fyzický (minerálny) filter a chemický filter.
Mechanizmus účinku chemických filtrov je založený na ich chemickej štruktúre zahŕňajúcej aromatickú zlúčeninu konjugovanú s karbonylovou skupinou. Táto štruktúra umožňuje absorpciu UV lúčov s vysokou energiou, čo spôsobuje, že molekula je v excitovanom stave. Keď sa molekula vráti do základného stavu, uvoľní nižšiu energiu dlhších vlnových dĺžok. Konkrétny rozsah vlnovej dĺžky, ktorú slnečný krém absorbuje, sa bude líšiť. Chemické krémy na opaľovanie pozostávajú z blokátorov UVA a UVB. Filtre UVB absorbujú celé spektrum UVB žiarenia až . UVA filtre nepokrývajú celé spektrum UVA žiarenia. Uva žiarenie sa delí na UVA I a UVA II. Širokospektrálne krémy na opaľovanie absorbujú UV žiarenie z častí UVA aj UVB (zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK537164/ Sunscreens And Photoprotection)
Mechanizmus pôsobenia fyzického filtra je založený na odraze a rozptyle UV svetla - podobneako oblečenie. O účinnosti slnečných krémov rozhodujú reflexné vlastnosti. Medzi tieto vlastnosti patrí reflexný index, veľkosť častíc, hrúbka filmu a disperzia bázy. Čím vyšší je index odrazu, tým lepší je UV filter. Zníženie veľkosti častíc na mikronizovanú formu (10 až 50 nm) je kozmeticky príťažlivejšie, vedie však k ochrane kratších vlnových dĺžok a zvyšuje riziko systémovej absorpcie. Silný povlak zvyšuje stupeň odrazu, ale je kozmeticky menej príťažlivý. Oxid železa môže byť prísadou na zvýšenie absorpcie a zlepšenie ochrany proti UVA. Fyzické krémy na opaľovanie pozostávajú z oxidu zinočnatého a oxidu titaničitého. (zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK537164/ Sunscreens And Photoprotection)
Vynára sa ďalšia otázka – ktorý filter je lepší?
Produkty s minerálnym filtrom sa ešte stále považujú za tie nepríjemné tuhé krémy, ktoré z vás spravia o 2 odtiene belších ľudí. Toto už dávno nie je pravda pri väčšine značiek. Takéto produkty dnes už s ľahkosťou rozotriete behom 5 sekúnd, nezanechávajú biely povlak. Sú teda rovnako neviditeľné, ako produkty s chemickým filtrom. Už dávno neplatí, že minerálny filter zhoršuje akné. Pokiaľ nekupujete zastaralý produkt, na 99% natrafíte na skvelú konzistenciu, ktorá vašu pokožku nechá dýchať. Rozuzlením je teda fakt, že najlepším SPFkom je to SPF, ktoré používate.
Nebezpečenstvo – pre ľudské zdravie, vodné organizmy
Možno ste už zachytili pojem nanočastice, ktorý označuje naozaj veľmi veľmi malé častice konkrétnej zlúčeniny. Čo sa nanočastíc oxidu zinočnatého a oxidu titaničitého týka, momentálne prebiehajú debaty, dohody a výskumy o tom, či tieto častice sú alebo nie sú nebezpečné (pre človeka a životné prostredie). Dodnes neexistuje dôkaz o tom, že by nanočastice týchto zlúčenín dokázali preniknúť cez pokožku. Naopak štúdia z roku 2012 na ľudských dobrovoľníkoch, ktorí používali fyzický filter s nanočasticami 2x denne po dobu 5 dní, našla v krvi 0,01 % stôp zinku a ani to nebolo jasné, či táto stopa pochádza z nanočastíc. Ďalšie štúdie, ktoré skúmali, či nanočastice týchto zlúčenín dokážu preniknúť poškodenou pokožkou, opäť nič nedokázali.
Nanočastice sa však považujú za diskutabilné v súvislosti s vodným životom. Na to, aby sme mohli napísať o konkrétnych rizikách, alebo naopak bezpečnosti, je treba prejsť ešte dlhú cestu. Táto oblasť sa musí dôkladne preskúmať, pretože momentálne sú k dispozícii iba nie veľmi relevantné a kontrolované pokusy s množstvami nanočastíc na rybách a mušliach, ktoré nesúhlasia s množstvom, ktoré sa bežne nájde vo voľnej prírode (rozumej, testujú sa extrémne množsvá). Samozrejme – ľudstvo veľmi zaujíma, či sa takéto nanočastice vedia preniesť z rýb na človeka. Je tiež možné, že sa nanočastice rozpúšťajú a uvoľňujú ióny zinku, čo môže viesť k oxidácii organických zlúčením a oxidačnému stresu. Čo sa nanočastíc týka, preferujte non nano, respektíve produkty bez nanočastíc, ktoré koraly neodkážu vstrebať. Avšak neexistuje relevantný dôkaz o tom, že by nanočastice oxidu titaničitého a oxidu zinočnatého poškodzovali koraly. Opäť však treba zdôrazniť – je potrebné, aby tieto oblasti boli v blízkej budúcnosti dôkladne preskúmané, keďže momentálne nepoznáme dlhodobý efekt nanočastíc týchto zlúčenín na svet pod vodou (čo sa s nanočasticami deje? Usádzajú sa? Rozpúšťajú sa? Spájajú sa?). Považujme túto tému za výstražný prst a verme, že budúcnosť prinesie nové, veľmi potrebné informácie.
Rozuzlenie
Zo spleti týchto informácii sa vám možno na chvíľku zatočila hlava. Aký je teda záver? Vyberte si produkt, ktorý je vodeodolný a teda dlhšie vydrží a je menšie riziko, že ho „necháte“ vo vode. Kvalitný produkt s nepriestreľným zložením a širokospektrálnou ochranou sa postará nielen o ochranu pred UVA a UVB lúčmi, poskytne vám aj iné benefity. Môže mať napríklad obsah rôznych vitamínov, minerálov, mať anti-aging i antioxidačné vlastnosti, príjemnú prírodnú vôňu. Takýto produkt by mal byť 100% bezpečný pre vás i vodný svet. A presne taký je náš SPF Vitamin Mist od OSKIA LONDON. Kombinuje v sebe dokonalé zloženie bez nanočastíc (antioxidanty, pleť vypínajúce a anti-aging zložky), perfektnú konzistenciu, ktorá sa okamžite vstrebe a ľahko sa rozotiera, božskú vôňu kokosu a zmes prírodných olejov, ktoré pokožke dodávajú potrebnú výživu, hydratujú a ochraňujú ju a ochraňujú ju pred voľnými radikálmi a poškodením slnkom.
A zopár sľúbených pikošiek a zaujímavostí
Aj oblečenie chráni pred UV lúčmi. Označuje sa to ako UPF (ultraviolet protection factor). Väčšina látok, ktoré v lete nosíme má UPF 6, čo znamená, že cca 20% UV lúčov dokáže túto bariéru prekonať.
Podľa WHO potrebujeme počas letných mesiacov 5-15 minút denne, 2-3x do týždňa opustiť svoju kobku ? a nastrčiť slnku tvár a ruky. Zabezpečíme si tým dostatočné množstvo vitamínu D.
Vitamín D pomáha produkovať serotonín, známy ako hormón šťastia.
New England Journal of Medicine zverejnil dnes už veľmi známu fotografiu 69 ročného muža, ktorý strávil 30 rokov na cestách. Jeho ľavá strana tváre tak 30 rokov čelila UV lúčom a značne sa to na tejto strane podpísalo.
Každý opaľovací produkt má svoju životnosť, nie je teda potrebné, aby ste doma skladovali otvorené produkty niekoľko rokov. Časom sa ich účinnosť znižuje, preto si všímajte znaky, ktoré nádejte na obaloch a snažte sa produkt spotrebovať v priebehu 1 roka.
Zdroje článku:
Ultraviolet
https://en.wikipedia.org/wiki/Ultraviolet#Subtypes
What does SPF mean?
https://www.mathwizurd.com/bio/2018/5/21/what-does-spf-mean
THE STORY OF SUNSCREEN
https://www.panamajack.com/blog/the-story-of-sunscreen/
A brief illustrated history on sunscreens and sun protection
https://www.degruyter.com/downloadpdf/j/pac.2015.87.issue-9-10/pac-2015-0303/pac-2015-0303.pdf
Malígny melanóm – etiopatogenéza, klinický obraz, diagnostika a manažment pacienta
http://www.solen.sk/pdf/c62c8a10da99e1afa6b0b0597f536502.pdf
Mutácie, mutagény a oprava
https://biopedia.sk/genetika/mutacie-mutageny-a-oprava
Ultrafialové žiarenie
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ultrafialov%C3%A9_%C5%BEiarenie
UVA a UVB lúče. Čo škodí pleti viac?
http://www.medaprex.sk/sk/magazin-krasy/zdravy-zivot/uva-a-uvb-luce-co-skodi-pleti-viac-1370.html
Nanoparticles in Sunscreens
https://www.ewg.org/sunscreen/report/nanoparticles-in-sunscreen/
What sunscreens are best for you—and the planet?
https://www.nationalgeographic.com/travel/features/sunscreen-destroying-coral-reefs-alternatives-travel-spd/
IMPACTS OF SUNSCREENS ON CORAL REEFS
https://www.icriforum.org/sites/default/files/ICRI_Sunscreen.pdf